OBŽIVENI V DUCHU.

Ponevác boli prirodzený ľudia, učedelníci Ježišovo nemohli pochopiť duchovné veci—až do zeslonie Ducha sväteho. Preto bolo teda potrebným, aby vzkriesenie Ježiša bolo dané na javo ľudom pochopitelným  spôsobom. Len “veriací” mohli obdržať Svätodušné osvietenie. Museli veriť, a tiež I vedeť, že On nie je viacej človekom, ale zase duchovnou bytnosťou.

Na tretí den po ukrižovaní, ženy, ktoré niesly korenie a masti k balzamovaniu našly hrob prázdny. Mária potkala Ježiša, ale Ho nepoznala, lebo ukázal sa jej v podobe zahradníka. Ježiš dal sa jej poznať svojim hlasom. Riekol jej, “Nevstúpil som ešte k môjmu Otcovi a tvojmu Otcovi, k mojmu Bohu a tvojmu Bohu.” Novina tato sa rozniesla. Sv. Peter a Jan boli prekvapení, a utekali hneď k hrobu. Nenašli tam nič iba prázdny hrob a poskladané rúcha.

Neskoršie v ten istý deň dvaja z nich išli do Emmaus. Práve boli pohrúžení v rozprávani o Ježišovi, ked tento, sa pripojil k ním, ale v druhej podobe, tak že ho oni nepoznali. V tichosti vysvetľoval im proroctvá, ktoré predpovedali smrt Ježiša ako ľudského Vykupitela, hovoriac, “Takto ptrilo Messiášovi trpeť toto aby vošiel do svojej slávy.” Keď títo dvaja učedelníci neskoršie vyprávali o tomto, riekli, “Či srdcia naše v nás nehoreli, keď nám vyprával na ceste a keď nám otváral Písma?” Pri večeri sa im dal poznať a zmiznul.

V ten samý večer mnohí z nich nachodili sa v horejšej izbe, pojednávajuc o významnych udalostiach toho dňa, dvere maly zatvorené, ba zaprené zo strachu pred židmi. Odrazu, kým ešte dvere boly zaprené, zjavil sa medzi nimi Kristus, a zase v inej podobe. Tento raz ukázal sa im ako býval pred tým. Ešte i toto ich nastrašilo, ačpráve im povedal, že čo vidia, je krv a telo, čo dokázal i jedením. On však nebol viacej Ježiš v ťele; pri Jeho vzkriesení vrátil sa zase do stavu ducha. (1 Kor. 15:44.) Ale mal moc ztelesnenia, ako mali sväti anjeli (i On sám, dokud ne vzal na seba ťelo).

70