DRUHY DEŇ ALEBO DOBA.

VZRAZY „večor a ráno“ a „deň“ nemožu sa rozumet´, že označujú dvasat´štíri hodinové dni, lebo ani Slnko ani Mesiac neboly viditelnými až na Štvrty Deň. Zem bola zahalená v neprenik-nutelnej temnosti.

Slova „deň“ označuje periodu, alebo dobu, jako na préklad, „Deň pokúšania na pústi“ – štyridsat´ rokov. (Žalm 95:8) Pozorujeme tiež, že čítame o tisicročný Deňv ktorom Messiáš bude Král´om celej Zeme. (Izaias 2:11) V obyčajných udalostiach zivota tiež užívame slovo „den“ v podobnom smysle, ked´  hovoríme dni Caesara, dni Napoleona, atd´.

Idúc za teoriu, že každý z týchto sedem dní Týždňa Stvorenia obsahoval dobu sedem tisíc rokov. Týchto sedem razi sedemtisíc, obnáša štyridsat´devät´tisic (7*7,000 = 49,000 rokov, prinieslo by vel´kú Jubilárnu Dobu.

Jako jedna po druhej tie obkl´učúce obruče vody a nerastov blížily sa ku Zemi, rozprestrely sa jako veliké prikryvadlo, avšak nemohly padnut´ k Zemi následkom pod sebou uzavreného povetria ktoré je v sv. Pisme spomínane jako „obloha“. Obruče Saturna ešte nepadly.

Boh stvoril oblohu v druhom, alebo Paleozoickom Dni, a rozdelol vody, ktoré boly pos pblohou od vod, ktoré boly nad oblohou. (Genesis 1:7) Vody majuce vel´ké množstvo nerasto (minerálii) v sebe nad Zemou, odstrkované „oblohou“ a odstredivou silou, najväčšou pri rovníku, postupne shromaždovaly sa pri dvoch točniach, kde neskoršie sa roztrhly a padli na zem, utvárajuc várstvu za vrstvou nerastovej zeme u loženej vodou ktorá valila sa odo oboch toční ku rovníku. – Genesis 7:11,18.