KAPITOLA V

inÝ vzor obetÍ pokÁnia.  

3 Mojžišova IX.

Obete pokÁnia zopakovanÉ s rÔznÝmi podrobnostiami. — MojŽiŠ a aron voŠli do stÁnku,  a potom Zase vyŠli von a poŽehnali l’ud. — “tÝm, ktoreÍ za nÍm pozerajÚ, mÁ sa zjaviŤ. — “a po smrti sÚd. — boŽskÉ prijatie obeti pokÁnia zjavne.

[97] VTEJTO kapitole máme viac stručný obraz o práci a o obetí pokánia, než v tej, ktorú sme už prezreli (3 Mojž. 16), a mimo toho, táto kapitola poskytuje nám isté útvary, ktoré v svetle predošleho, bude pre nás zaujímavým a tiež aj osožným. Je to obraz obetí pokánia.

^196"I řekl Mojžiš: Toto jest tá věc, kterouž přikázal Hospodin, vykonejtež ji, a ukáže se vám sláva Hospodinova. Aaronovi pak řekl Mojžiš: Přistup k oltáři a obětuj obět za hřích svůj, a obet zápalnou svou kvykonání očistění za sebe (tí ktorí majú byť nazivani členmi "jeho Tela" toto vyžadovali) i za lid (za Svet) ". Verš 7.

¹⁹⁷Tento vzor zobrazoval tú skutočnosť, že náš Pán Ježiš (baran za hriechy) bol dostatčným k vykúpeniu obidovojich "jeho Telo" to "malé stádce" a tiež aj celý svet človečenstva. Podiel cirkvi v obeťi za hriech mohol byť úplne vynechanú: tým by sme snáď mohli byť [98] pozbavení zvláštných zkúšiek na našom "úzkom chodníku", mohli by byť pozbavení a mohli sme byť prinavráteni k dokonálosti ľudskej prirodzenosti, práve tak jako sa to aj stane s celým človečenstvom. Ale záľúbilo sa Jehovy, nielen Ježiša vyvoliť k tejto obetnej práci, ale zároveň Ho učiniť vodcom a či Hlavou "cirkvi, ktorá je jeho Telom", k zariadzeniu že títo práve tak, jako ich vodca, majú byť učinenými dokonalými čo DUCHOVNĚ bytnosti skrze to, že trpia v tele čo obeť za hriechy. — Žid. 2:10; Kol. 1:24.

¹⁹⁸Apoštol Pavel hovoriac o našom blízkom príbuzenstve k našej Hlave hovorí: — "Požehnaný Bůh a Otec Pána našeho Jezukrista, kterýž požehnal nám velikým požehnáním duchovním v nebeských věcech v Kristu (vo Svätiny a v Najsvätejšej Svätiny); jakož vyvolil nás v něm před ustanovením světa, abychom byli svatí a nepoškvrné­ní před obličejem jeho lásce." (Efez. 1:3,4.) Boh "povolal nás skrze evajelium naše k dojití slávy Pána na­šeho Jezukrista" (2. Tess. 2:14) , a "trpímeliť, (s ním) budeme také s ním královati". — 2. Tim. 2:12.

¹⁹⁹Veľkokňaz potom keď už podal obeť za seba samého, "potom mal obetovať obeť za ľud (kozla) a urobiť za ľud (za Izrael) pokánie tak, jako to Jehova bol nariadil". Toto zariadenie, pri ktorom máme aj my podiel v tejto obeti pokánia bolo čiastkou nariadenia nášho Otca, alebo bolo to čiastkou pôvodného plánu, jako to Sv. Pavel dosvedčuje. — Kol. 1:24-26.

²⁰⁰A preto šiel Aaron k oltári a zabil teliatko (Hebrejský, mladého vola) obeti za hierch, ktoré teliatko bolo zabité namiesto neho (teliatko bolo čo náhradné miesto neho samého.) A synovia Aronovi, priniesli mu krv, a [99] on omáčal do krvi svoj prst a položil ho na oltár; ale masť atď . . . . on spálil na oltári a mäso a kožu on spálil ohňom von s táboru. A zabil potom zápalnu obeť (barana ) a Aronovi synovia priniesli mu krv, s ktorú on pokropil po a okolo oltáru. A oni priniesli jemu zápalnú obeť, a on umyl vnútornosti a nohy, a potom spálil ich na oltári čo zápalna obeť, s kúskami pri hlave''. (Toto blízo to isté udanie jako aj kapitole 16, a má tiež aj ten samý význam. — verše 7-14.

²⁰¹A takto zápalná obeť Ježiša horela cez celý evanjelický vek, dávajúc svedoctvo celému "Dvoru" (dvornému stavu) — ospravedlneným, o jeho prijatiu Bohom, a tiež prijatí všetkých členovi "jeho Tela" položených ku Hlave na oltári.

^202"Obetoval taktiež obeť celého ľudu, a vezmúc koz­la, ktorý bol obeťou za hriech za ľud (nie za kňazov a Levitov, jako tá predošľá obeť), zabil ho a obetoval ho za hriech, jako aj prvého'', t. j. narábal s kozlom práve tak, jako narábal teliatkom. Tento kozel je tým istým, čo aj "kozel Hospodina" v tom obraze Dňa pokánia. a "kozel odnášajúci hriechy" a tie iné tvárnosti, nepospominané v ceremonii. Je to ale potvrdenie učenie novho zákona, že tí, ktorí sledujú v šľapajoch Pána, sú účasť berúcimi pri obeti za hriech.

²⁰³"Obetoval tiež aj obeť zápalnú a to urobil dľa obyčaju. Taktiež priniesol aj mäsitú obeť a vzal za plnú hrsť z nej a spáliel ju, okrem zápalnej obeti na oltári čo obeť raňajšiu. Zabil ešte i vola i škopca k obeti pokojnej, ktorá bola za ľud" Verše 15-18.

²⁰⁴Obeť pokoja, znazorňovala sľub a či smluvu. Keď urobená bola v spojen s obeťou za hriech veľkokňaza, [100] tvedy znázorňovala sľuby, zaviazanosti a smluvy prijaté kňazom, zakladajúc sa na pokániu obeti za hriech. Vo vzore pokoj bol zavedený medzi Jehovom a Izraelom nasledovne: Keď už bola urobená obeť - za hriechy tiež aj zápaľna obeť ukazujúc prijate Bohom, bol potom pokoj medzi Jehovom, a Izraeľom a síce preto, lebo Adamovský hriech zobráznení bol jako odstránený; a oni sa zaviazali potom, že budú žiť v poslušnosti vo smulve, ktorá bola založená na ich odpustení, to jest, že oni mali zachovať a či zadržať Zákon poneváč ten čo činí tieto veci mohol žiť (alebo čo odmenu za zachovanie týchto zákonov ) . Ale poneváč naše obeti za hriech sú lepšími, než boly tieto typické obeti, a tak sa, vec má aj s obeťou pokoja a so smluvou uzavretou týmito obeťami, táto smluva je lepšou smluvou. A takto v obeti pokoja alebo obeti smluvy, kňaz je videný jakoby slúžil príkladom a jako by predstieňoval duchovné veci, jako smierovateľ a docieliteľ lepšej smluvy (Žid. 8:6-13), pod ktorou smluvou majú byť všetci ľudia požehnaní s napravenym, a tak im bude umožnené byť poslúšnými dokonalého zákona a žiť na veky.

²⁰⁵"Potom Aaron pozdvihol rúk svojich k ľudu, dal ľudu, požehnanie a sostúpiac dolu od obetovaní obeti za hriech a obeti zápalnej i obeti pokoja." Tuná vidíme zobraznený v názore tú skutočnosť, že trebárs požehnania nie je ešte tu a že to nepríde na ľud až vtedy keď už budú všetky obete vybavené, ale istá miera požehnania prichádza na človečenstvo od členov kňaza aj teraz, teraz pčas veku obetovania a to síce prv, než, my všetci vójdene do "Najsvätejšej Svätiny" a či do, duchovného stavu. A jakým pravdivým je toto k skutočnostiam: kde koľvek [101] sa nachodia kráľovskí Kňaza, tam vo väčšej a či menšej miere vylieva sa toto požehnanie na ich súsedov.

"TEDY VOŠIEL MOJŽIŠ S ARONOM 
DO STÁNKU SHROMAŽDENIA (ÚMLUVY), 
A KEĎ VYCHÁDZALI VON Z NEHO 
DÁVALI POŽEHNANIE ĽUDU

²⁰⁶Keď tento obetný deň alebo vek — sa pominie, do­konalý Kňaz (Hlava a Telo) dostaví sa pred Boha a podá svoje svedoctvo toho, že zadosť učinil všetkým požiadavkam Spravedlnosti voči ľudu (voči svetu). Je badáteľným, že kým vzor v 3 Mojž. 16 Kap. Rozdeľoval túto prácu Dňa Pokánia a poukázal na všetky podrobnosti toho, jako Pánova obeť učiní nás hodnýmí prijatia, tento vzor poukazuje na úplnú prácu Evanjelického veku, čo nastupné obete, ale predsa v skutočnosti tieto sú spájené v jedno — všetky utrpenia úplného Krista, nasledované naraz napravenia požehnaním. Vójdenie Mojžiša do Stánku s Aronom, zdá sa nám hovoriť: Zákonu je úplne zadosťučinené a jeho spravedlnosť ospravedlnená v Kristovej obeti. Zákon (t. j. znázornení v type Mojžišom) bude svedčiť v prospech tých, ktorí boli pod zákonom — Izrael dľa tela — že všetci posúdení pod týmto zákonom, budú tiež mať uplnú príležitosť skrze obetovanie Kňaza, ktorý "obetoval sám seba", raz za všetkých.

²⁰⁷Keď bola predstavená, cela bola "posvätena prijateľnou Bohu'', toto je dokázané tou skutočnosťou, že Mojžiš a Aron nezomreli na prahu Najsvätejšej Svätiny. A potom Mojžiš s Aronom vyšli spolu von a požehnávali ľud. A tak v prichádzajúcom veku. Kristus požehnávať bude rodiny sveta (Gal. 3:8, 16, 28; Gen. 12:3) ale nie [102] na taký spôsob, aby na bok odložil, alebo zaznával zákon Boží aby prebáčil hriech, ale postupným prinavrácaním človeka k dokonálosti, v ktorom stave ten človek bude v štave zachovávať dokonalý Zákon Boží a následkom toho bude požehnaným. Požehnaný Kňazom, učinený dokonalým a schopným k zachovaní toho požehnania — toho Zákona, jako zaklad novej Smlúvy, to bude tým veľkým požehnaním; lebo vtedy ktokoľvek bude chceť móže poslúchať a môže žiť na veky v veselosti a vo stýkaní sa s Jehovom.

"A SLÁVA HOSPODINA ZJAVILA SA 
CELÉMU ĽUDSTVU".

²⁰⁸A jako sa v požehnaní pokračuje (prinavrácajúc a pozdvihujúc rod duchovne a telesne) vysledky budú zjavnými. Ľud — svet vo všeobecnosti — pozná Božiu milosrdnú a priaznivú lásku viac a viac so dňa na deň. A tak sa stane, že "slava Hospodina bude zjavenou a celé telo ju bude môcť shliadnúť jedným razom". (Iza. 40:5.) Oni prídu k tomuto videniu postupne, dlžka a širokosť, výška a hlbokosť Božej lásky bude viditeľnou jako taká, ktorá presahuje všetko porozumenie a či pochopovanie.

²⁰⁹ Je povšimnutia hodné, že požehnanie tuná spomenuté nebolo požehnaním podriadeným kňazom. Nie, títo kňazi boli zastúpení v požehnávateľovi — v Aronovi. Požehnanie prišlo na ľud Izraela, ktorý v názore a či v type, reprezentoval svet. V tomto požehnaní sveta tým" Semenom" úplným Kristom, potom keď už budú všetky utrpenia Telom splnené (Kol. 1:24), tohoto požehnania sa dotýka sv. Pavel, hovoriac: "Nebo stvoření (človečenstvo) stonie a trpí spoločne . . . . očekává zjevení synů [102] Božích." Prv, než by mohli zažiť vysvobodenie z nevoľníctva a korupcii (hriech a smrť) a prinavrátenie k svobody synov Božích (osvobodenie od kliatby, hriechu, k dokonalosti atď.), ktoré požíval prvý syn Boží, Adam (Luk. 3:38), obete Dňa Pokánia musia byť ukončené, a kňazi, ktorí obetovali, musia byť odení v slávnostnom rúchu, v rúchu kráľovskej ,Božskej autority a moci tak, aby l'udí mohli pustiť na svobodu. — Rim. 8:19-22.

BOŽSKÉ PRIJATIE MÁ BYŤ ZJAVENÉ

²¹⁰"Nebo sstoupil oheň od tváři Hospodina, a spálil na oltáři oběť zápalnou i všecken tuk. Co když zřel veškeren lid, zkřikli a padli na tváři své" — a klaňali sa. Oheň symbolisoval Božie prijatie; jeho poznanie skrze ľud, poukazovala na to, že svet bude si vedomý tejto obeti a jej ceny Božej hodnoty čo cena ľudskej svobody od smrti a hrobu, a si to ľudia uvedomia, vtedy budú sa, kľaňať Jehovy a jeho zástupcom, kňazom.

²¹¹Že toto nie je ešte splnené, to je celkom zrejmé. Boh nedal ešte zjavenie toho, že On prijal ohňove obete Dňa pokánia; ľud ešte nevolal a nepadol na tvár k vyznávaniu a klaňaní sa pred Veľkým Kráľom a jeho zástupcom. Nie, svet ešte vždy sa nachodí v zlobe (1 Jána 5:19); boh tohoto sveta ešte vždy viacmenej oslepuje človečenstvo (2 Kor. 4:4) ; temnota ešte vždy pokryvá zem, — ohromná temnosť ľudu. (Iza. 60:2). My ani nesmieme pozerať za tým veľkým napravením a požehnaním predobrazenými vtomto vzore dokiaľ všetci členovia Cirkvi, "Telo" významného Vysokého Kňaza neprejdú za tú druhou oponu (v skutočnej [104] smrť), a do Najsvätejšej Svätiny zkrze zmenou vzkriesenia. Tiež nebude "požehnanie" tohoto vzoru splnené prv, než až po čase veľkých suženiu. Až potom potrestaný, vytriezvený, pokorený svet človečenstva rozhodne bude "očakávať" a "pozerať" za veľkým Kristom, za, Semenom Abrahamovým, aby ľud pozdvihol a pežehnal.

²¹² Jako pekne, báječne tieto vzory poučujú o úplnom vykúpení pre všetkých ľudí, a možnom napravení a požehnáný pre všetkých.

Obsah - Predmulva - Kapitola 1 - Kapitola 2 - Kapitola 3 - Kapitola 4  
- Kapitola 5 - Kapitola 6 - Kapitola 7 - Kapitola 8 -  Soznam